S/LDR OTTO SMIK, DFC
Generálmajor in memoriam

Pri tejto príležitosti treba spomenúť, že niektorí autori Ottovi pripisujú udelenie ešte druhého DFC & bar. Údajne malo k tomu dôjsť v júli alebo septembri 1944, pravdepodobne ako ocenenie jeho ďalších úspechov v priebehu invázie – tri zostrely Fw190, v boji proti bezpilotným strelám – tri zostrely V-1 a ničenie nepriateľskej železničnej dopravy – tri vlaky. Tieto úspechy by ho k takému oceneniu určite oprávňovali a dokonca on sám vo svojom hlásení po návrate z Holandska, vypracovaným v októbri 1944, sa podpísal už ako „F/Lt Otto Smik, DFC & bar“. Nie je možné vylúčiť, že k udeleniu druhého DFC mohol byť skutočne navrhnutý, ale v britských záznamoch sa nepodarilo nájsť žiadny doklad. Ak by však takýto doklad skutočne existoval, nebol oficiálne schválený a preto DFC & bar mu nebol udelený. V opačnom prípade by sa tak stal po S/Ldr Karlu Kuttelwascherovi, druhým najúspešnejším čs. stíhačom v RAF, ktorému sa takéhoto ocenenia dostalo.

V každom prípade svojimi bojovými výsledkami sa stal Otto bezkonkurenčne najlepším československým stíhačom roku 1943 a budúcnosť ukázala , že tento primát si udrží aj v roku 1944. Celkom neznámou skutočnosťou je fakt, že skôr než dolietal operačný turnus, bol vydaný rozkaz k jeho premiestneniu od 222. k 310. československej peruti, od ktorej pred niekoľkými mesiacmi tak narýchlo a rád odchádzal. Zrejme to bolo nedostatkom pilotov u čs. jednotiek, ale je celkom logické, že sa mu nechcelo. Nakoniec ho nechali dolietať turnus u Britov. Posledný let svojho prvého turnusu uskutočnil 18. októbra 1943. V čase 16:10 až 17:40 letel na svojom Spitfiri F.Mk.IXC MH423 v rámci operácie Ramrod 274, doprovod amerických Marauderov nad letisko Beauvais-Tillé. Bol to v poradí už jeho 121. bojový let nad nepriateľské územie.

Po dokončení operačného turnusu, musel podľa predpisov RAF stráviť šesť mesiacov v mimo operačnej službe. Pre Ottove výnimočné strelecké schopnosti bol 1. novembra 1943 odvelený k Central Gunnery School (Ústredná strelecká škola) v Sutton Bridge. Tu úspešne absolvoval kurz učiteľa streľby, opäť s posudkom nadpriemerný. Dňa 12. decembra 1943 sa na štyri mesiace stal streleckým inštruktorom u No 12 Armanet Practice Campu / Tábor výzbrojnej praxe/ v Llabedru vo Walse.

Otto svoj druhý operačný turnus začal 15. marca 1944. Bol pridelený k 134. čs. krídlu, 310. československej stíhacej peruti, ktorá ho pred rokom prijala tak macošsky. Tentokrát však bolo všetko ináč. Schyľovalo sa k invázií. Peruť bola vyzbrojená modernými Spitfirmi LF.Mk.IXC a operovala z Mendleshamu v Suffolku a neskôr z poľného letiska Appledram v Sussexe, odkiaľ vzlietala aj v priebehu invázie do Normandie. Velil jej S/Ldr Hugo Hrbáček. Po jeho zostreleni nad Francúzskom prevzal velenie S/Ldr Václav Raba. Počas operácie Overlord, Otto zvýšil svoje skóre o ďalšie tri potvrdené zostrely (z toho jeden v spolupráci). V tom čase to bol najlepší výkon celého čs. krídla.