Ing. JÁN BAHÝĽ

Ján Bahýľ sa narodil vo  Zvolenskej Slatine do evanjelickej roľníckej rodiny Martina Bahýľa (v matrike písaný „Bahily“) a Zuzany, rod. Chovancovej. Po absolvovaní gymnázia vo Zvolene navštevoval od roku 1871 do roku 1876 Technickú vojenskú akadémiu vo Viedni , ženijno-stavebný smer so špeciálnym zameraním na vojenské opevnenia. Po piatich rokoch usilovného štúdia získal diplom stavebného inžiniera a hodnosť poručíka a začal pracovať v rakúsko-uhorskej armáde ako vojenský technik. Pôsobil v rôznych častiach vtedajšej rakúskej časti monarchie. V rokoch 1890 až 1891 pôsobil v Dubrovníku, kde projektoval mnohé vojenské objekty a opevnenia a viedol ich stavbu. V rokoch 1892 až 1895 pôsobil v Dalmácii ( Trebeník).

V roku 1892 sa v Bratislave oženil s Rozáliou Schwanzerovou, dcérou zámožného vinohradníka z Rače. V manželstve sa im narodili tri deti, dve dcéry Frida a Vilhelmína a syn Gustáv.

Mal mimoriadne technické nadanie, zaoberal sa množstvom rôznych problémov z odboru vojenskej vedy, vojenskej stavebnej techniky, strojárstva a pod. Poverovaný bol dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Vypracoval celý rad návrhov na zlepšenie delostreleckej techniky i železničnej dopravy, kde sa od roku  1888 zaoberal automatickým spájaním vlakových súprav. Jeho hlavným záujmom však bolo od konca 80-tych rokov 19. storočia, kedy sa udiali prvé pokusy o cestovanie vzducholoďou, letectvo.

Jeho záujem sa koncentroval na návrhy riešenia konštrukcie vrtuľníka, prípadne jeho dvojrotorovej vrtule so spoločnou vertikálnou nosnou osou. V roku 1894 zostrojil vznášacie balóny kombinované so vzdušnou turbínou, ktoré úspešne vyskúšal a dostal na ne patenty. 

V tom istom roku vypracoval Bahýl prvý návrh konštrukcie  vrtuľníka s pohonom ľudskej sily. Projekt vrtuľníka mal dve zvislé osi, na každej z nich po štyri horizontálne na sebe pripevnené vrtule, poháňané pásovým pohonom. Dňa 13. augusta 1895 dostal od cisára Františka Jozefa I. na podaný plán vrtuľníka patentovú listinu č. 3392 - privilégium realizovať navrhovaný patent.

Na prvý let sa prišla pozrieť vojenská komisia. Zaznamenala, že vrtuľník sa vzniesol do výšky 50 cm. Termín realizácie projektu nebol dodržaný. V roku 1897 sa však s týmto vrtuľníkom na nožný pohon vzniesol do výšky 3 m.

Po uvoľnení z armády žil istý čas v Pezinku a neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval v Marschallovej továrni na výrobu vozov a kočov. a nadväzuje s ním kontakt. V rokoch 1901 až 1903 skonštruoval spolu s Antonom Marschallom v Bratislave vylepšený model vrtuľníka typu AVION, na ktorom sa v roku 1901 vzniesol viackrát do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a dňa 5. mája 1905 sa vynálezca Ján Bahýľ na svojom vrtuľníku s benzínovým motorom vzniesol v Bratislave do výšky 4 metrov a preletel 1500 m. Tento pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia. Následne bol projekt vrtuľníka AVION v máji 1905 prihlásený na uhorskú ohlasovňu v Budapešti, ktorá im vydala v januári 1906 tzv. Szabadalmi leíráa (popis patentu). Ďalší osud vrtuľníka nie je známy.