SLOVENSKÝ LETECKÝ ZVÄZ GEN. DR. M. R. ŠTEFÁNIKA,

je nezávislé, neziskové občianske združenie, ktoré združuje aktívnych a vyslúžilých príslušníkov lietajúceho a ostatného leteckého personálu vojenského a civilného letectva a príslušníkov profesne spätých s leteckou činnosťou.

Vznik SLZ sa dá datovať ku koncu 1. svetovej vojny, ktorý so sebou priniesol rozpad Rakúsko – Uhorska a aj vďaka zahraničným aktivitám gen. Dr. M.R. Štefánika a ďalších vlastencov, bola 28. októbra 1918 vyhlásená Československá republika. Hneď na druhý deň, 29. októbra 1918, bol v Prahe v Jozefských kasárňach ustanovený Letecký zbor československej armády, ktorý mal 30 pilotov a pozorovateľov s rôznou úrovňou výcviku, väčší počet leteckých mechanikov a technikov, ale ani jedno lietadlo. V tú dobu bolo na území nového štátu len v českom Chebe jedno vybavené vojenské letisko, to ale bolo v nemeckých rukách. Preto už 10. novembra bola zahájená záberová akcia na obsadenie tohto letiska. Hneď po obsadení letiska boli letu schopné lietadla odskúšané a pilot Václav Antoš s čatárom Franclom na lietadle Brandenburg 369 C-1 odštartoval na prvý let. Snáď v dôsledku veľkého nadšenia v ostrej zatáčke stratili rýchlosť a lietadlo sa zrútilo na zem. Pilot Antoš v nemocnici zomrel a čatár Francl sa z ťažkého zranenia uzdravil až po dlhej dobe.

Brandenburg 369 C-1

Brandenburg 369 C-1


V dôsledku tejto tragickej udalosti už 14. novembra bola prerokovaná otázka ďalšej existencie pilotov a ich rodín v prípade havárií končiacich úrazom alebo aj smrťou. Výsledkom jednania bolo vytvorenie záujmového združenia – podporného spolku s názvom „Krúžok československých pilotov“. Tento spolok bol vlastne predzvesťou vzniku organizácie združujúcej celý letecký personál. Na 1. valnej hromade začiatkom roku 1919 bol názov spolku zmenený a dostal názov „Zväz československých pilotov“. Jeho cieľom bolo hájiť záujmy pilotov vo všetkých smeroch a prispievať k tomu, aby pilotský stav bol udržaný na úrovni, ktorá odpovedá priekopníkom nového technického smeru.

V roku 1922 bola nadviazaná spolupráca medzi Aeroklubom RČS a „Zväzom čs. pilotov“ a prosperujúci zväz sa stal členom Československého aeroklubu.

V roku 1929 už bola činnosť československého letectva a členov „Zväzu čs. pilotov“ na svojom vrchole. Na valnom zhromaždení „Zväzu čs. pilotov“ dňa 15. júla 1929 došlo k výraznej zmene názvu združenia, ktorý už úzko súvisí s dnešným názvom a zmene členstva . Názov „Zväz čs. pilotov“ bol zmenený na „Zväz letcov republiky Československej – SLRČS“. Valná hromada rozhodla, že členom zväzu môžu byť nielen piloti, ale aj ostatný letecký personál československej štátnej príslušnosti. „Zväz letcov republiky Československej – SLRČS“ združoval vojenských letcov v činnej službe a v zálohe, civilných /továrenských, športových a dopravných/.

V marci 1939 nemecká okupácia Česka, znamenala koniec československého letectva, československých štátnych aerolínií a československej leteckej spoločnosti. „Zväz letcov republiky Československej – SLRČS“ existoval až do konca roku 1940. Na základe nacistických úradov bol . „Zväz letcov republiky Československej SLRČS“ a v roku 1941 bol zlúčený s ešte stále existujúcim Českým aeroklubom, už bez slovenskej účasti v dôsledku vzniku Slovenského štátu, čo znamenalo zánik „Zväzu letcov republiky Československej“. Ešte v priebehu tohto roku zanikol aj Český aeroklub.

Na prvom spoločnom stretnutí letcov po vojne, ktoré sa konalo 19 septembra 1945 v sále pražskej Lucerny bol obnovený „Zväz letcov republiky Československej“ vo zmysle stanov z roku 1937.
Na základe zásahu komunistického režimu bola dňa 21. 7. 1951 zverejnená informácia v Ústrednom liste, že spolok „Zväz letcov republiky Československej“ sa zlúčil so spolkom Aeroklub RČS, čím praktický zanikol.

V roku 1968 svitla nádej na lepšie časy aj pre letcov. Bol pripravený zjazd, ktorý sa mal uskutočniť v dňoch 14 a 15 septembra 1968 k obnoveniu „Zväzu letcov republiky Československej“. Tento sa však neuskutočnil z dôvodu obsadenia Československá vojskami Varšavskej zmluvy.

Československí letci čakali dlhých 22 rokov na svoju novú príležitosť, aby mohli rozvíjať leteckú a spoločenskú činnosť podľa svojich predstáv a na základe československých tradícii letectva.
31. marca 1990 nastal ten deň, keď v pražskom Paláci kultúry bol usporiadaný obnovovací zjazd „Zväzu letcov ČSFR“. Tento názov pretrval až do roku 1993, keď dňom 1 januára 1993 prišlo k rozdeleniu Československej federatívnej republiky. Zväz letcov bol rozdelený na „Svaz letců ČR“ a na Slovenský letecký zväz gen. Dr. M. R. Štefánika.

Rozdeleniu „Zväzu letcov ČSFR“, predchádzala spracovanie podkladov pre registráciu a chod novej organizácie a príprava jeho 1. riadneho zjazdu, ktorý sa konal 16.12.1992 v Bratislave, kde boli schválené prvé stanovy SLZ. Následne bol SLZ zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR dňa 22.12.1992 ako občianske združenie, čo je aj dátum založenia Slovenského leteckého zväzu gen. Dr. M. R. Štefánik